Part 1+úvod

Príbeh je o dvoch dievčatách o Kristíne a Eme.Nie sú z veľkej británie. Emin otec tam jeden čas pracoval ako manažer hotela a kristína tam má bratranca.Kristína má len matku otec jéj zomrel keď mala 16 rokov bolo to pre nu ťažké a však zvládla to. nemala šťastie v láske dá sa povedať že neverí moc chalanom možno sa to zmení.Ich sen od 14 rokov bol dostať sa po strednej škole do británie. Emin otec im tam vibavil byt. A tak s úspor čo si našporili sa rozhodli ísť do londýna nájsť si prácu chvílu tam pobudnúť a odísť domov.Všetko sa im to však skomplikuje ako v každom príbehu aj vtomto bude zopár problémov.

1.časť
prišiel posledný deň na slovensku.ďalšie ráno budem sedieť v lietadle a na ceste do Londýna.Dnes mám toho fakt veľa musím sa pobaliť a s Emou nakúpiť pár vecí. Ako vždy ráno ma zobudil Noro.,,Noro zlez zo mňa ".Vravela som zo zaspatím hlasom.Nore je pes a ako každy pes aj on občas lezie na nervy.,,Prosím Noro". Vkuse som vravela až kým som sa úplne nezobudila.Po raňajkách mi zazvonil mobil bola to Ema.,,Ahoj"s nadčením odpovedala ,,Tak čo kedy sa stretneme ?Može byť o 11:00 ?"to je celá Ema položí otázku a hneď si na ňu odpovie. ,,Ano môže byť.,, Tak teda o 11:00 na zástavke",,Ok papa."Ako som predpokladala v obchodoch sme nakúpili všetko čo sme potrebovali.O ničom inom sme sa nerozprávali len o ceste do Londýna.,,Vážne si myslíš že je dobrý nápad tam ísť ? " zaskočila ma otázkou Ema.,,A prečo nie konečne uvidíme aj niečo iné ako sú ulice slovenska.,,Kristin , vieš ... ja neviem čo ak sa nám niečo neočakávané prihodí .",,Ak si budeme dávať pozor a budeme zodpovedné nemáme sa čoho báť aj tak ideme tam len na pár mesiacov možno 1 rok".Videla som na jej tvári strach.No po pár hodinách ju to prešloa zase sa usmevala.Keď som prišla domov pabalila som si veci a nachistala si na ráno oblečenie ktoré si oblečiem.Potom,išla tá najťakšia časť dňa rozlúčka z rodinou.Pár sĺz mi po tvári stekalo ale držala som sa dobre.Mama bola pod váčším stesom ako sa ,,Hneď ako dorazíte zavolaj nám.",,Neboj mami zavolám.No musím ísť už spať lebo ráno nevstanem." Mama ma poboskala a ja som pomali odkráčala do izbi.Najdlkšia rozlúčka bola s Norom.Bohu žial jeho som si zo sebou do Londýna nemohla vziať.Po dlhom lúčení som išla spať.Pomyslela som si ako je len ťažké opúšťať domov.